Malý chlapec sa spýtal mamy:
„Prečo plačeš?“
„Pretože som žena,“ povedala mu.
„Nerozumiem!“ povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala:
………“A nikdy ani neporozumieš.“
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:
„Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?“
„Všetky ženy plačú bez dôvodu,“ bolo všetko, čo mohol otec povedať.
Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa:
„Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??“
Boh odpovedal:
„Keď som stvoril ženu, musela byť výnimočná.
……Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.
Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.
Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.
Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo.
Dal som jej SILU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.
Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy len skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.
A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.
NA TÚ SLZU MÁ NAOZAJ PRÁVO, NIK NEVYDRŽÍ BEZ SLOVA TOĽKO AKO ŽENA!
KRÁSA ŽENY NIE JE V ŠATÁCH, KTORÉ NOSÍ, V POSTAVE, KTORÚ MÁ, ANI V SPôSOBE AKÝM SI ČEŠE VLASY.
KRÁSA ŽENY MUSÍ BYŤ V JEJ OČIACH, PRETOŽE TIE SÚ BRÁNOU K JEJ SRDCU, MIESTU, KDE SÍDLI
