My Metal Hammer

bol nádherný deň, vonku svietilo slnko…no nebol to celkom jednoduchý a obyčajný deň…lebo prvé hodiny museli stráviť s NÍM…bolo už asi 15 minút po zvonení. Celá trieda dúfala, že najpekelnejšia hodina, ktorá ich čakala každý týždeň, odpadne. Žiaľ, ich sny sa však rozptýlili na prach vo chvíli, keď do triedy vstúpil…

…ON… …jeho oči zakrývali tmavé slnečné okuliare…za ktorými boli dostatočne ukryté tmavé smrtiace oči…slnečné okuliare nenosil kvôli najnovšej móde…aj keď to bolo na príkaz riaditeľstva…nosil ich kvôli jedinému dôvodu…pretože každý, kto sa mu pozrel priamo do očí, skončil na psychiatrii…nepríjemný pocit…z týždňa na týždeň prídete o niekoho, kto vám pri ďalšej hodine mohol zachrániť krk…na svojom čierno-čiernom tričku mal výrazný červený nápis „BLACK SABATH“. Tam, kde by mal každý iný učiteľ mať slušňácke tesiláky, on mal čierne tesné rifle…popri ktorých sa jagala mohutná reťaz…za opaskom sa hompáľala jeho „takmer“ jediná pomôcka pri rôznych udalostiach…bol to Magnum…prenádherná čierna vecička, ktorej sa každý radšej vyhýbal…vždy starostilo vyčistená od predchádzajúcej obete…pretože si treba dávať pozor na kadejaké nákazlivé choroby……áno…bol to… …ON…profesor, ktorému sa zo slušnoti nadávalo aj „Metal Hammer“. Vošiel do triedy…sadol si za profesorský stolík…vybral si z úst cigaretu a zahasil ju na triednej knihe. A aby to nebolo málo, pre istotu zvyšok dymu vyfúkol smerom ku žiakovi s astmou. Vtom do dverí vstúpil triedny skejťák Paľko. Keď HO uvidel, stratil všetku česť…hneď padol na kolená a začal odprosovať, že prišiel neskoro…no bolo mu to figu platné…Hammer nemal rád skejťákov, a preto vybral spoza opasku svoj Magnum. Priložil ho ku Paľkovej hlave a už, už by bol vystrelil… …keby mi profesorka nezakázala písať krváky. Našťastie sa však spamätal a iba mu zapísal dvanásť neospravedlnených hodín…

Keď sa Paľko konečne po pol hodine doplazil na svoje miesto v prvej lavici, nastalo hromové ticho a naozajstné peklo…Hammer zatiahol závesy…zapojil do siete svoj magneťák a pustil hudbu s príznačným názvom Death Metal. Potom na steny triedy a všetko, čo mu stálo v ceste, červeným sprejom nastriekal rôzne znaky a latinské slová. Zapálil sviečky, niečo si zamrmlal a… …začal skúšať…


P.S.: Tento príbeh je napísaný podľa skutočnej udalosti, ktorá sa naozaj stala…všetky postavy sú reálne, pozmenené sú iba mená z dôvodu anonymity…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Začnite písať požadovaný hľadaný výraz a stlačte ENTER pre vyhľadávanie. Stlačením ESC hľadanie zrušíte.

Návrat hore